ZSSK CARGO a tranzitné prepravy

Geografický stred Európy, Slovensko, má siedmu najhustejšiu železničnú sieť v Európe. Nielen pre vnútroštátne, ale aj pre všetky tranzitné prepravy je preto ideálnym riešením využitie našich služieb ako najväčšieho celosieťového železničného prepravcu.

Hoci povrch Slovenska definuje západný koniec karpatského oblúka, hornatý charakter krajiny ju, podobne ako je tomu vo Švajčiarsku, nevylučuje z medzinárodných prepráv. Naopak, údolia riek a nížinné regióny sú popretkávané sieťou železničných trás, ktoré spájajú tak západ s východom, ale aj sever s juhom.

Západno-východné prepojenie

Už od roku 1864 sa začala budovať železnica, ktorá prepojila Košice s českým Bohumínom cez údolia riek Hornád, Váh a Kysuca a Jablunkovský priesmyk. Košicko-bohumínska železnica bola dokončená v celej dĺžke v roku 1872, pôvodne súkromným konzorciom belgických podnikateľov, neskôr trať prevzala Anglo-rakúska banka. Po prvej svetovej vojne sa železnica, na ktorú sa napojili postupne ostatné trate, stala súčasťou Česko-slovenských dráh. Dodnes je spojenie priemyselného Ostravska s východným Slovenskom jednou z najdôležitejších tepien železničnej dopravy na Slovensku. V kľúčovom a v súčasnosti modernizovanom uzle Žilina, sa trať vetví aj v smere na Bratislavu a Rakúsko, ale aj v druhom smere na Českú republiku, cez horský prechod Horní Lideč. Modernizáciou si prešiel aj úsek medzi Popradom a Svitom a v súčasnosti sa modernizuje úsek trate v smere od Popradu na východ.

Najcharakteristickejšou medzinárodnou prepravou tu je železná ruda. Tá smeruje z baní na Ukrajine cez východoslovenské prekladiská a najnovšie sa v systéme Innofreight vozí do Třineckých železiarní. Opačným smerom sa v minulosti vozilo uhlie z baní v okolí Ostravy a Karvinej. To sa vozí aj dnes, no v dnešných dňoch už prichádza zo zámoria cez poľské prístavy Gdaňsk a Gdynia. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa táto trasa stala ešte strategickejšou. Putujú po nej obilniny a olejniny z Ukrajiny do prístavov Severného mora, palivá pre Ukrajinu, jedlé oleje či kaolín z Ukrajiny do Talianska, alebo naopak humanitárna pomoc v podobe hasičskej techniky z Talianska na Ukrajinu. Časté sú aj ad-hoc tranzitné prepravy – nové vozidlá smerujúce zo západnej Európy, či ucelené vlaky s cukrom v smere z východu na západ.

Na celej tejto trati je jednosmerné napätie 3 kV a ZSSK CARGO disponuje silným rušňovým aj vozňovým parkom na zabezpečenie tranzitných prepráv. Päťdesiatku zdvojených rušňov radu 131, ktoré zachádzajú na české územie až do Ostravy, dopĺňa v prípade potreby 23 dvojsystémových rušňov radu 363 (tiež spriahnuté do dvojíc na prekonanie náročného stúpania cez Štrbskú rampu), ako i desiatka moderných multisystémových rušňov Vectron radu 383. V prípade nedostatku trakčných vozidiel sa do prepráv vie zapojiť aj dvadsiatka najstarších jednosmerných elektrických rušňov a jediné šesťnápravové elektrické rušne vo flotile ZSSK CARGO, rušne radu 183.

Juho-západné prepojenie

Veľmi výraznou a dôležitou tepnou je koridor smerujúci z pohraničnej stanice Břeclav – Kúty cez Bratislavu a Nové Zámky až do Štúrova, s pokračovaním do Maďarska. Už od roku 1850 táto trať spája Viedeň a Budapešť a dodnes je dôležitá pre medzinárodnú osobnú, ale aj nákladnú dopravu. Je súčasťou cez 4 300 kilometrov dlhého 4. paneurópskeho dopravného koridoru, ktorý spájaj nemecké Drážďany s Istanbulom, s vetvami do rumunského prístavu Konstanca a gréckeho prístavu Solún. Tomuto najkratšiemu spojeniu Severného a Čierneho mora konkuruje súbežná trať cez Maďarsko a Rakúsko. Hoci tá je dlhšia, nedostatočná infraštruktúra bráni vyšším tranzitným prepravám po našom území. Tie by pritom s každým vlakom priniesli viac peňazí správcovi železničnej siete; financie, ktoré by sa mohli následne využiť na obnovu a budovanie nových železničných tratí. Dnes už je postupne modernizovaná trať z Bratislavy smerom na české hranice, ale dochádza aj k elektrifikácii napojenia tejto trate smerom do Rakúska, čo výrazne podporí železničné prepojenie Slovenska so svetom.

Medzi komoditami v tranzitných prepravách na tomto koridore nájdete palivá z Maďarska, nerastné suroviny z Rumunska, obilniny z oboch týchto krajín. Výrazné je tiež drevo, ktoré po tejto trase smeruje k spracovateľom do Rumunska, ropné produkty do Maďarska, chémia z Maďarska do Poľska a podobne. Ak by tento koridor dokázal zakonkurovať tomu rakúsko-maďarskému, otvorili by sa mnohé ďalšie možnosti: napríklad prepravy nových áut z automobiliek v Maďarsku a Rumunsku, ale aj opačným smerom – z Nemecka. Významné sú tiež tovarové toky narastajúcich intermodálnych prepráv – v kontajneroch, výmenných nadstavbách, ale aj celých návesov v smere do Rumunska a Turecka.

Na tejto trati je striedavé elektrické napätie 25 kV a preto aj rušne, ktoré tu dominujú sú najmä „laminátky“, rušne radu 240, ktorých 35 kusov stále ZSSK CARGO prevádzkuje. Tie však vedia fungovať tak na českom, ako i maďarskom území. Nahrádzajú ich však postupne rušne radu 363 a 383 a vzhľadom na vek laminátok tu dôjde v najbližších rokoch k výraznejšej obnove rušňového parku.

Severo-južné prepojenie na západe

Veľmi významným spojením Európy je prepojenie Bratislavy a Žiliny. V Bratislave sa napájajú trate v smere do Rakúska a západnej Európy, ale aj Maďarska a jadranských prístavov. V Žiline sa zas železnica spája s Košicko-bohumínskou magistrálou a teda s Ukrajinou a Poľskom. Na tejto trati fungujú oba napäťové systémy, ktoré sa menia pri Púchove. Najväčšou konkurenciou tejto trate je prepojenie Poľska s Rakúskom cez Moravu – a teda spojenie Bohumína s Břeclavou. Aj preto sa na tejto trase intenzívne prebieha najmä spojenie Poľska a Maďarska, k čomu dopomáha aj jednokoľajná spojka vedúca z Leopoldova do Galanty. Vlaky, smerujúce na sever i na juh európskeho kontinentu sa tak môžu vyhnúť preťaženej prímestskej doprave v Bratislave.

Častou tranzitnou komoditou na tejto osi je drevo smerujúce z Poľska do Maďarska a Rumunska. Rovnako tak to sú zvitky drôtov, železného šrotu a chemické výrobky.

ZSSK CARGO disponuje viac než tridsiatkou rušňov radu 363 a 383, ktoré spoľahlivo, zodpovedne a ekologicky potiahnu tranzitnú záťaž Považím a poskytnú tak vhodnú koridorovú alternatívu spájajúcu takzvané trojmorie – Baltské, Jadranské a Čierne more.

Severo-južné prepojenie na východe

Spojenie Poľska s Maďarskou však nie je možné len na západe Slovenska. Pre mnohé prepravy je výhodnejšie spojenie, ktoré ZSSK CARGO ponúka pozdĺž východnej Schengenskej hranice. Vedie z Plavča na severovýchode Slovenska jednokoľajnou traťou cez Prešov do Košíc a následne na juh do Kechneca, kde tranzitné vlaky smerujú do Maďarska a ďalej na juh a juhovýchod. Koncesiu na stavbu aj prevádzkovanie trate z Košíc v smere na poľský Tarnów získala v roku 1870 viedenská banka Union. Prevádzka sa tu spustila v roku 1876.

Toto prepojenie severu s juhom využíva aj napojenie tratí smerujúcich na východnú hranicu s Ukrajinou. Vlaky preložené na východoslovenských prekladiskách tak môžu putovať do Európy a sveta nielen cez košicko-bohumínsku magistrálu, ale aj v smere do Poľska, ako i Maďarska a prístavov v Slovinsku a Chorvátsku.

V prepravách tu dominujú vozby pre hutnícky priemysel smerom na Ukrajinu, tak so surovinami, ako aj hotovými výrobkami, ktoré dopĺňajú vozby pre chemické odvetvie do Maďarska.

Celé železničné spojenie na východe Slovenska je napájané jednosmerným napätím a tak sa aj tu môžete pre svoje prepravy so ZSSK CARGO spoľahnúť najmä na rušne radu 131, ktoré zachádzajú až do poľských baltských prístavov.

Slovensko ako tranzitná železničná krajina

Či už ide o narastajúci význam prepojenia Ukrajiny so zvyškom Európy, alebo lepšie prepojenie severnej a západnej Európy s jej juhovýchodnými krajinami, Slovensko je v strede diania. A pri prepravách cez jeho územie sa vždy môžete spoľahnúť na ZSSK CARGO, jediného slovenského celosieťového nákladného železničného prepravcu. Spoľahlivosť, ekologickosť, kvalita a dostatok trakčných vozidiel garantujú, že bez ohľadu na to, ktorým smerom potrebuje klient svoj tovar prepraviť, ZSSK CARGO vie pomôcť.

V prípade záujmu o tranzitnú prepravu cez Slovensko, alebo vývoz či dovoz surovín a tovarov na Slovensku, sú každému k dispozícii naši obchodný manažéri. Všetky kontakty nájdete na https://zscargo.sk/kontakty/obchodni-manazeri.

Fotografie: Štefan Kováčik, Filip Havrilčák, Lukasz Lacek, Matej Budaj, Šimon Pjaták, Viktor Šesták