Až 4 500 vozňov denne: Bratislava východ – najväčšia zriaďovacia stanica na Slovensku

Železničná zriaďovacia stanica Bratislava východ zohráva už od konca 19. storočia kľúčovú úlohu v systéme nákladnej železničnej dopravy na Slovensku. Jej vznik a postupný rozvoj sú úzko späté s vývojom železničného uzla v Bratislave, ktorý dodnes patrí medzi najvýznamnejšie v krajine.

Historické začiatky

História stanice Bratislava východ sa začala písať v roku 1883, keď na spojke Rača – Vajnory vzniklo bratislavské zriaďovacie nádražie. Jeho zriadenie bolo dôsledkom prepojenia Považskej železnice s traťou Viedeň – Budapešť v roku 1874, ktoré zvýšilo objem prepravovaného tovaru. Spočiatku stanica slúžila najmä na triedenie nákladných vozňov medzi jednotlivými traťovými smermi a bratislavskými stanicami.

Rozvoj stanice v 20. storočí

V období po druhej svetovej vojne už pôvodná stanica nepostačovala narastajúcim požiadavkám nákladnej dopravy. Preto v rokoch 1963 až 1969 prešla rozsiahlou prestavbou. Vybudovalo sa nové spádovisko, moderná smerová skupina s 28 koľajami a odchodová skupina „sever“ so štyrmi koľajami. Druhá etapa výstavby v rokoch 1974 až 1980 priniesla ďalší výrazný nárast kapacity stanice. Vznikla odchodová skupina „juh“ s 10 koľajami a smerová skupina sa rozšírila na celkových 37 koľají.

V roku 1980 bolo spádovisko stanice automatizované systémom GTSS (GAC – ARS), ktorý je dodnes jediným automatizovaným spádoviskom v sieti ŽSR. Vďaka tomu je maximálna denná kapacita stanice až 4 500 vozňov, čo z nej robí najvýkonnejšiu a zároveň najväčšiu zriaďovaciu stanicu v sieti ŽSR.

Súčasný stav a význam stanice

Stanica Bratislava východ v súčasnosti predstavuje nenahraditeľnú súčasť systému jednotlivých vozňových zásielok ZSSK CARGO. Nachádza sa medzi Zlatými pieskami, letiskom vo Vajnoroch, záhradkárskou kolóniou Žabí majer a mestskou časťou Rača. Sú do nej šikovne zaústené trate zo všetkých smerov – od Žiliny (cez Raču), z Rakúska a Česka (z Hlavnej stanice) aj z Maďarska a Štúrova (v blízkosti novej križovatky diaľnic D1 a D4).

Stanica denne zabezpečuje triedenie a zoraďovanie stoviek nákladných vozňov smerujúcich do všetkých častí Slovenska aj Európy. Napriek celkovému poklesu železničnej dopravy zostáva základným pilierom nákladnej železničnej dopravy v Bratislave a okolí.

V rámci jej areálu sa nachádzajú aj rušňové depo, opravovňa vozňov a viaceré technologické objekty, ktoré zabezpečujú bezproblémový chod stanice. Táto infraštruktúra umožňuje efektívnu prevádzku v nepretržitom režime.

Prevádzka ZSSK CARGO v stanici Bratislava východ

ZSSK CARGO, využíva túto železničnú stanicu veľmi intenzívne. Staršie posunovacie rušne tu postupne nahradili modernizované rušne radu 742, ktoré zabezpečujú posun  v ŽST Bratislava východ a ŽST Bratislava ÚNS, podieľajú sa na vozbe manipulačných vlakov v bratislavskej oblasti a tiež na vozbe Pn vlakov na úseku Devínska Nová Ves – Zohor – Rohožník.

ZSSK CARGO sem smeruje pravidelné nákladné vlaky zo zriaďovacích a vlakotvorných staníc v Žiline (a nepriamo aj z Košíc a Čiernej nad Tisou), Štúrove (nepriamo z Nových Zámkov a Maďarska), a tiež nákladné vlaky z prechodových staníc Petržalka na hranici s Rakúskom a Kúty na hranici s Českom.

Všetky vlaky prichádzajú na vchodovú skupinu koľají, kde sa vlakové rušne odpájajú a posunovači súpravy skontrolujú a pripravia na rozradenie. Jeden z modernizovaných rušňov  radu 742  sa následne presunie smerom k Rači, na koniec súpravy, aby celú súpravu potlačil na umelo vytvorený kopec, známy ako zvážny pahorok. Tu sú vozne rozpojované jednotlivo alebo v skupinách a počas pomalého sunutia sa behom pár minút roztriedi viac než tridsať vozňov. Tie sú automaticky dobrzďované na jednotlivých koľajach spádoviska. Tam už vznikajú nové zmiešané nákladné vlaky – každý na inej koľaji podľa cieľovej destinácie. Po kompletnom alebo kapacitnom naplnení ich posunovacie rušne presunú na odjazdové skupiny, kde sa skompletizuje súprava a priradený traťový rušeň sa po zapojení a vykonaní všetkých bezpečnostných (napr. brzdových) skúšok vydá na cestu naprieč Slovenskom alebo čoraz častejšie aj za hranice.

Systém jednotlivých vozňových zásielok je totiž stále ťažšie udržať konkurencieschopný oproti menej ekologickej, no pre zákazníkov pohodlnejšej kamiónovej doprave. Na väčšie vzdialenosti však železničná doprava zostáva konkurencieschopná, pričom výhodou je, že susedné krajiny – Maďarsko, Rakúsko či Česko – tento systém stále zachovávajú a dokonca ho finančne podporujú. Je totiž ekologickejší a šetrí nielen životné prostredie, ale aj náklady na opravu ciest, zvyšuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, keďže znižuje počet kamiónov na cestách.

Zaujímavosti o stanici Bratislava východ

• Stanica Bratislava východ sa medzi miestnymi aj železničnými fanúšikmi dodnes často označuje ako „Rendez“. Tento názov pochádza z maďarského výrazu „rendező állomás“, čo znamená „zriaďovacia stanica“.
• V tesnej blízkosti stanice sa nachádza Železničné múzeum, umiestnené v historickom rušňovom depe. Ide o unikátny komplex pôvodných, pamiatkovo chránených objektov, ktorý dodnes slúži na údržbu historických parných rušňov.

Stanica Bratislava východ je živým svedkom histórie a dynamického rozvoja železničnej dopravy na Slovensku, ako aj dôležitým uzlom efektívnej a spoľahlivej prepravy tovarov v rámci celej Európy.