Čierna nad Tisou – slovenský suchozemský prístav

Na mape Slovenska nájdete mestečko, ktoré vzniklo doslova na zelenej lúke – a to kvôli železnici. Čierna nad Tisou bola kedysi výnimočná, jej význam postupne upadol, no dnes sa jej črtá nová budúcnosť.

Nákladná doprava v premenách

Železničná nákladná doprava v celej Európe zápasí s úbytkom prepráv. Kamióny postupne preberajú trh jednotlivých vozňových zásielok aj skupín vozňov, pričom s transformáciou priemyslu zanikajú aj celé ucelené vlaky s tradičnými komoditami.

Šancu už dlhodobo predstavuje intermodálna doprava – námorná (kontajnery) aj kontinentálna (výmenné nadstavby či celé návesy na vlakoch).

Druhým významným segmentom sú ucelené súpravy, ktoré sa sústreďujú v prístavoch a odtiaľ smerujú do vnútrozemia Európy.

Slovensko síce nemá more, no má uzol, kde sa prekladá tovar medzi „svetom“ európskeho rozchodu koľajníc 1 435 mm a východným rozchodom 1 520 mm. Tieto dva svety sa stretávajú práve v Čiernej nad Tisou.

Kde sa stretáva široký a európsky rozchod

Na Slovensku existujú dve širokorozchodné vetvy z Ukrajiny: z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach, ktorá zásobuje železiarne a z Čopu do Dobrej pri Čiernej nad Tisou. Práve preto je táto oblasť jedným z najdôležitejších „zlomov rozchodu“ v Európskej únii.

Železničná stanica Čierna nad Tisou leží na trati z Košíc cez Slovenské Nové Mesto do ukrajinského Čopu. Disponuje rozsiahlym koľajiskom s desiatkami dopravných, manipulačných a odstavných koľají. Na východ od nej nadväzujú prekládkové komplexy pre hromadné substráty, napríklad rudu, aj prečerpávacie zariadenia pre jedlé oleje.

História prekládky: od obilia po rudu

Prekladisko začalo rásť po roku 1947, keď na Slovensko vstúpila širokorozchodná trať zo Sovietskeho zväzu. Už v začiatkoch sa využívalo na prekládku obilia počas sucha, neskôr pribudli zariadenia na výmenu podvozkov a ďalšie kapacity. Sortiment sa postupne rozširoval – okrem ropy a hnojív pribúdali stroje, stavebniny či potraviny.

Dnes tvoria areály v Čiernej nad Tisou a priľahlom termináli Dobrá jeden z kľúčových styčných bodov medzi EÚ a Ukrajinou. Pre ZSSK CARGO predstavujú veľké objemy hromadných substrátov aj potenciál rastu v súvislosti s obnovou Ukrajiny a prepravami z Ázie cez Čierne more.

Súčasnosť: dominancia rudy, nástup intermodálu

V súčasnosti sa tu prekladá najmä železná ruda smerujúca cez Slovensko do Česka a Rakúska. Ukrajina je desiatym najväčším producentom rudy na svete a disponuje približne 12 % jej svetových zásob.

Okrem toho sa tu ročne spracúvajú státisíce ton ďalších komodít. Do EÚ smerujú napríklad jedlé oleje, ktorých je Ukrajina významným producentom, v opačnom smere sa, po odstavení od ruských zdrojov, zintenzívnili dodávky palív.

Modernizácia prekládky sypkých materiálov prebieha cez automatizované rotačné výklopníky, ktoré umožňujú rýchle presypanie nákladu na dopravníkové pásy a následne do vozňov ZSSK CARGO.

Priamo pri stanici sa nachádza Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorý prevádzkuje spoločnosť Bulk Transshipment Slovakia (v ktorej ZSSK CARGO vlastní 40 %). Je schopný spracovať približne 430 TEU denne, teda až 4,5 ucelených kontajnerových vlakov. Výhodou je blízkosť koľají oboch rozchodov priamo pod portálovými žeriavmi.

„Suchozemský prístav“ EÚ–Ukrajina

Prekládkové uzly na východnej hranici EÚ fungujú ako „suché prístavy“, kde sa náklad presúva medzi dvoma rozchodmi. Po roku 2022 sa Čierna nad Tisou stala súčasťou Solidarity Lanes, ktorými EÚ podporuje export Ukrajiny. Prechádzajú tadiaľto nielen agrokomodity, ale aj rudy, oceľ, či napríklad kaolín.

Budúcnosť: obnova Ukrajiny a nové toky

Povojnová obnova Ukrajiny si vyžiada stovky miliárd eur. Bude sa investovať do bývania, infraštruktúry, energetiky aj priemyslu, čo vytvorí dopyt po cementoch, oceli, stavebninách či spotrebnom tovare.

Taktiež sa bude realizovať obnova domácností – od nábytku po elektrospotrebiče, či množstvo áut, ktoré budú nahrádzať tie zničené. A tiež potraviny, oblečenie, kancelárske vybavenie – jednoducho všetky predmety dennej spotreby. Kým tieto prúdy budú smerovať na Ukrajinu v podobe ucelených vlakov so stavebnými materiálmi a intermodálnych vlakov so spotrebným tovarom, z Ukrajiny sa budú dovážať produkty, ktoré vie vyprodukovať lacnejšie než štáty v EÚ – hutnícke výrobky, agroprodukty, ale aj drevo a potenciálne aj mnoho ďalších nerastných surovín, ktorými krajina disponuje.

Ukrajina má napríklad druhé najväčšie zásoby mangánu, 7% svetových rezerv titánu, 20% svetových rezerv grafitu. Naviac disponuje asi 5 % svetových zásob kritických minerálov, vrátane lítia, niklu, neónu, gália, medi, zinku a ďalších, potrebných pre zelenú transformáciu Európy.

Ak sa teda má európsky priemysel transformovať a znižovať riziko na dovozoch z ďalekých krajín, je tu veľká príležitosť. A Čierna nad Tisou má pri týchto tokoch prirodzenú úlohu „brány“ do EÚ. Zo všetkých prekladísk na hranici s EÚ má totiž najväčšie prekládkové komplexy hromadných substrátov a tým pádom je predurčená na ďalší rozvoj.

Napojenie na stredný koridor: Z Čierneho mora do Čiernej nad Tisou

Z dlhodobého hľadiska môže uzol ťažiť nielen z kontinentálnej kombinovanej dopravy, ale aj z posilňovania Transkaspického, takzvaného stredného koridoru, známeho tiež pod skratkou TITR. Táto multimodálna trasa prepája Čínu, Kaspické more, Strednú Áziu a Čierne more a kontajnery z Číny a Ázie obchádzajúc Rusko vstupujú do EÚ cez Rumunsko, či Bulharsko.

Keďže ale ich prístavy nie vždy stíhajú, resp. doprava cez Rumunsko a Bulharsko je pomalá, črtá sa tu po skončení vojny druhá alternatíva – presmerovať lode v Čiernom mori do ukrajinských prístavov a preložiť kontajnery na vlaky, ktoré ich dovezú do Čiernej nad Tisou a cez ňu sa dostanú do EÚ. Rast objemov na koridore v rokoch 2023–2024 naznačuje, že stredná trasa si hľadá stabilnejšie miesto v eurázijskej logistike.

Čierna nad Tisou tak môže byť severným vstupným bodom pre tovar z Ázie idúci cez Čierne more.

Investície a pripravenosť

Diskusia o modernizácii prekladiska v Čiernej nad Tisou beží už niekoľko rokov. Pre udržanie konkurencieschopnosti voči pohraničným uzlom v susedných štátoch bude rozhodujúce zefektívnenie prekládky, digitalizácia procesov a posilnenie intermodálu.

Čierna nad Tisou je slovenský suchozemský prístav. V časoch kríz udržiava toky medzi EÚ a Ukrajinou; v čase obnovy a pri diverzifikácii eurázijských trás môže byť štartovacou rampou pre nové komoditné prúdy – od stavebných materiálov pre Ukrajinu až po intermodálne vlaky cez Čierne more a Strednú Áziu.

Pre ZSSK CARGO z toho vyplýva jediná stratégia: udržať kapacitu pre hromadné substráty, zároveň rozvíjať intermodál a digitalizovať prekládku – aby sa prekládkový „suchý prístav“ na východe Slovenska stal ešte užitočnejším pre celý región.