Región Hornej Nitry, pre ktorý bola kedysi dominantná ťažkotonážna vozba po železnici, dnes prechádza najvýznamnejšou transformáciou. Po útlme ťažby uhlia sa tento rok už nevyrába ani elektrina z tepelných elektrární. S tým súvisí nielen koniec prepráv uhlia, ale aj odsírovacieho vápenca, čím skončili vozby asi najznámejšieho nákladného vlaku ZSSK CARGO - Ekocell Expressu. Zostala pre železnicu v tejto časti Slovenska ešte nejaká nákladná vozba?
Našťastie je aj tu, hoci vo výrazne menšej miere, stále čo nakladať a vykladať zo železničných vozňov. To všetko najmä vďaka celosieťovej obsluhe a rôznym vozňovým zásielkam v réžii ZSSK CARGO.
Žezlo prebrala chémia
Po uhlí a vápencoch prvenstvo pri vozbách získali chemické produkty. Spoločnosť FORTISCHEM v Novákoch je jedinečná tým, že železnicu využíva najmä v systéme jednotlivých vozňových zásielok (JVZ) a skupín vozňov. V porovnaní s ucelenými vlakmi to vyzerajú byť malé objemy, no zdanie klame.
Od začiatku roku 2023 do polovice roku 2024 išlo celkovo o viac ako 2000 vozňov, čo ukazuje silu jednotlivých vozňových zásielok, ktoré nielenže nezaťažujú cesty, ale tiež minimalizujú riziko dopravných nehôd s chemikáliami na vysoko nehodových cestách.
Novácka chemička železnicou svoje výrobky prevažne expeduje. Tie smerujú do rôznych staníc na Slovensku: Hanisky pri Košiciach, Bolerázu, Púchova, Bratislavy, Šale, Veľkých Kostolian, Pezinku, Hlohovca, Slovenskej Ľupče, Podbrezovej, či Nižného Hrabovca. JVZ-ky však vo veľkom smerujú aj za hranice, na vývoz do Nemecka, Maďarska, Rakúska, Česka, Poľska, aj na Ukrajinu.
Klasika „jednotliviek“ – šrot a drevo
Najčastejšou komoditou na slovenských tratiach v systéme JVZ je šrot, ktorý smeruje na recykláciu a drevo – k spracovateľom. Pri oboch komoditách ide o prepravy domáce, aj exportné. Nie inak je tomu aj na Hornej Nitre.
Významným prispievateľom vozňov ložených šrotom je zákazník DESPE z Prievidze. Ak zájdeme až po Nitru, tak tam nakladá túto komoditu obehovej ekonomiky spoločnosť ŽP EKO QELET. No v Nitre sa vykladajú aj hotové železné výrobky, konkrétne plechy na vlečke spoločnosti Ferona.
Prepravy dreva začínajú aj v koncových staniciach malých lokálnych tratí, ako je Nitrianske Pravno. Z tunajšej vlečky Lesov SR smerujú vozňové zásielky a skupiny vozňov tak do celulózky v Ružomberku, ako i na vývoz do Rakúska. Za posledný rok a pol išlo o viac než 150 vozňov. Objemy vozňových zásielok sa zdajú byť malé, no ak sa na to pozrieme komplexne, išlo v podstate o päť ucelených vlakov.
Lesy SR sú pre ZSSK CARGO významným zákazníkom. Drevo sa nakladá aj vo Veľkých Uherciach, či Topoľčanoch.
Žiaľ o doprave väčšinou rozhodujú kupujúci, ktorí často uprednostnia pre nich komfortnú a jednoduchšiu prepravu po ceste pred ekologicky zodpovednou voľbou po železnici.
Vo Veľkých Bieliciach pri Partizánskom dochádza aj vykládke plynu, stáčanie prebieha priamo na vyčlenených koľajach pomocou prenosného potrubia.
ZSSK CARGO má zmluvy aj s tunajšími vojenskými útvarmi, jeden je v Zemianskych Kostoľanoch a druhý v Novákoch - pre občasné mimoriadne obsluhy v prípade potreby.
Komodity sa menia spolu s orientáciou slovenského priemyslu
Kým ťažký priemysel je aj v strede Slovenska na ústupe (okrem tepelných elektrární a teplární boli napríklad ukončené vozby bauxitu do Žiaru nad Hronom), nový priemysel, hlavne automotive, narastá.
Aj preto je pri Nitre najdôležitejším zákazníkom spoločnosť Jaguar Land Rover. Ucelené vlaky s novými vozidlami z výroby sa nakladajú v Termináli intermodálnej prepravy (TIP) Lužianky. ZSSK CARGO ich potiahne dieselovými rušňami do Leopoldova, odovzdá ich tam elektrickej trakcii a doručí až do prechodových pohraničných staníc Slovenska na ďalší export do sveta.
Nevyužitý potenciál vlečiek
Tak, ako aj v iných regiónoch Slovenska, aj v regióne Hornej Nitry sú vlečky a nakladacie koľaje, ktoré ešte stále čakajú na využitie svojho potenciálu. Príkladom môže byť vlečka DECODOM v Topoľčanoch, alebo samotná, dnes už nevyužívaná, vlečka elektrární v Novákoch. V tomto areáli sa plánuje zriadiť priemyselný park, čaká sa na investičné zámery. Zostáva dúfať, že sa na potenciál železničného pripojenia nezabudne. V Taliansku majú napríklad zákon, ktorý hovorí, že každý novovznikajúci priemyselný park musí mať aj železničnú vlečku a terminál - takzvané „interporto“. Takýto zákon by sa pre udržanie prepráv na železnici veru zišiel nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, ak chceme dosiahnuť plán EÚ dostať na železnicu 30% nákladov prepravovaných po súši do roku 2030.
Obsluha vlakmi ZSSK CARGO na Hornej Nitre
Trate na Hornej Nitre nie sú elektrifikované, dvojkoľajné, ani súčasťou žiadnej silnej dopravnej tepny. Obsluhe tu dominujú dieselové rušne ZSSK CARGO. Tie trikrát týždenne spájajú Nováky priamo s hlavnou traťou v Leopoldove, kým v pondelky a stredy robia aj obsluhu staníc po ceste – Lužianky, Topoľčany, Veľké Bielice a Veľké Uherce.
Z Prievidze vyrážajú aj priebežné nákladné vlaky priamo do zoraďovacej stanice Bratislava východ. Obsluhu spomínanej vlečky na vedľajšej trati z Prievidze do Nitrianskeho Pravna vykonáva manipulačný vlak ZSSK CARGO podľa potreby.
Smerom na sever vedie sklonovo náročná, no malebná trať z Novák cez Handlovú až do vrcholovej stanice Horná Štubňa a priebežné nákladné vlaky s chémiou, šrotom i drevom sa v tejto stanici delia. Nadväzujúce manipulačné vlaky si roztriedia záťaž – jeden končí v zriaďovacej stanici Zvolen nákladná stanica a druhý zakončuje svoju cestu v Žiline Tepličke.
Hornou Nitrou sa už pol storočia ozývajú charakteristické zvuky rušňov radov 751 a 752. S príchodom dvadsiatky modernizovaných rušňov radu 742.6 sa pri naplnení opcie na ďalších 20 moderných rušňov tohto typu počíta s úplným nahradením týchto starších typov.
Prvé lastovičky sa už objavili. Na vlakoch s novými automobilmi z Nitry je možné stretnúť rušeň 742 654, kým z Nových Zámkov do Zlatých Moraviec zas rušeň 742 660. Postupne sa tak zmráka aj nad osudom „zamračených“, ako sa rušňom, tak typickým pre okolie Prievidze, zvykne hovoriť. Pre ZSSK CARGO ide o nutný a výrazný posun vpred. Nové rušne sú spoľahlivé, výkonnejšie, ekologickejšie, úspornejšie a komfortnejšie. A pred železničnými fanúšikmi zostáva už len výzva zachytiť „zamračené“ na Hornej Nitre, kým sa to ešte dá.
Fotografie: Šimon Pjaták, Štefan Kováčik