Oceľové tepny východu. Ako sa menia toky surovín do košických oceliarní

Desaťročia boli košické železiarne synonymom pre neúnavný prúd „rudných rakiet“ prichádzajúcich z východu. Dnes je však pohľad na koľajisko v Haniske pri Košiciach iný. Tradičné trasy dopĺňa logistická diverzifikácia a príprava na najväčšiu technologickú zmenu v histórii fabriky – prechod na „zelenú“ oceľ.

Železnica a oceľ k sebe patria od nepamäti. Ostatne, rušne a vozne ocele jazdia po oceľových koľajniciach oceľovými kolesami. Pre košický hutnícky kombinát, ktorý v roku 2025 oslávil 60 rokov od vytavenia prvého železa, je ZSSK CARGO strategickým partnerom. No kým v minulosti boli toky surovín jasne nalinkované v smere východ – západ, dnešok a blízka budúcnosť prinášajú potrebu flexibility a nových logistických riešení.

Včera - sila širokého rozchodu

História zásobovania košických železiarní (kedysi VSŽ) sa opierala o unikátnu infraštruktúru – širokorozchodnú trať (ŠRT) Z Maťoviec do Hanisky pri Košiciach. Tá bola vybudovaná s jasným cieľom dopraviť milióny ton železnej rudy z ukrajinských a vtedajších sovietskych baní priamo k vysokým peciam bez potreby prekládky. Uhlie zasa prúdilo ucelenými vlakmi z revírov v okolí Ostravy a poľského Sliezska. Tento model, postavený na obrovských objemoch a stabilite, definoval železničnú dopravu na severe a východe Slovenska po celé polstoročie.

Dnes - geopolitika a prístavy

Súčasnosť si vyžiadala zásadnú zmenu stratégie. Geopolitické turbulencie a potreba diverzifikácie zdrojov viedli k tomu, že kľúčové suroviny už neprichádzajú len po ŠRT. Hoci Ukrajina zostáva dôležitým zdrojom železnej rudy, čoraz väčší význam naberá ruda zo zámoria (Brazília, Kanada). Tá putuje loďami do jadranských prístavov Koper, Rijeka, Bakar alebo na sever do poľského Gdaňska. Odtiaľ ju ZSSK CARGO preberá v ucelených vlakoch a dopravuje do Košíc cez vnútrozemské koridory.
Metalurgické uhlie zasa dnes nesmeruje len zo Sliezska, ale cestuje aj cez polovicu zemegule – z USA či Austrálie. Logistický reťazec sa tak predĺžil a skomplikoval, čo si vyžaduje precízne plánovanie kapacít a vozňového parku. Posledné desiatky a stovky kilometrov prekonávajú vlaky zo Sliezska aj baltských prístavov rovnako – cez Jablunkovský priesmyk a Štrbskú rampu, alebo cez priechodovú stanicu Plaveč a Prešov až do Hanisky pri Košiciach.

Zajtra - éra šrotu a cirkulárnej ekonomiky

Najväčšia zmena je však za dverami. Zmena majiteľa oceliarní, projekt dekarbonizácie a plánovaná výstavba elektrických oblúkových pecí (EAF) v roku 2026 zásadne mení charakter logistiky. Jednak nastáva útlm spotreby rudy a uhlia. S postupným odstavovaním vysokých pecí klesne potreba dovozu obrovských objemov železnej rudy a koksovateľného uhlia. Po druhé nastupuje železný šrot, ktorý sa stáva vstupnou surovinou. Na rozdiel od homogénnych dodávok rudy je zvoz šrotu logisticky náročnejší – ide o tisíce zásielok z rôznych kútov Európy. Práve tu zohráva kľúčovú úlohu systém jednotlivých vozňových zásielok (JVZ), ktorý umožňuje efektívne sústrediť materiál od malých dodávateľov až do areálu fabriky. ZSSK CARGO disponuje všetkým, čo je k tomu potrebné – sieťou JVZ, aj dostatočným počtom vozňov Eas vhodných na takéto prepravy, ktoré vie flexibilne presunúť z pôvodných prepráv uhlia a rudy.
A po tretie treba spomenúť cirkulárnu synergiu. Podobne ako v prípade cementární, kde sa vysokopecná troska mení na stavebný materiál, aj v Košiciach pokračuje trend využívania vedľajších produktov. Železnica tak neslúži len na dovoz surovín, ale aj na ekologický odvoz materiálov na ďalšie spracovanie.

ZSSK CARGO ako integrátor zmien

Železiarne nie sú len odberateľom surovín, sú jadrom celého priemyselného ekosystému, hovoria odborníci z logistiky. Či už ide o vápence, ktoré sa prepravujú kyvadlovou dopravou, alebo o export hotových zvitkov plechov pre automobilky po celej Európe, železnica zostáva chrbtovou kosťou tohto procesu.
V roku 2026 už nejde len o „tony“, ale o inteligentnú logistiku. ZSSK CARGO sa prispôsobuje novým trasám z prístavov a pripravuje sa na masívny nárast prepráv šrotu, čím priamo podporuje transformáciu slovenskej oceliarne na jednu z najekologickejších v Európe.

Od Wolfsburgu až po jadranské prístavy

Dnešná exportná mapa košických oceliarov pripomína hustú sieť, ktorá napája najvýznamnejšie priemyselné centrá Európy. Kým v minulosti dominoval odbyt pre ťažké strojárstvo v rámci východného bloku, dnes nesú vlaky ZSSK CARGO produkty s vysokou pridanou hodnotou, ktoré vyžadujú precíznu logistiku v režime just-in-time. Špeciálne vozne ZSSK CARGO radu Shimmns, chrániace citlivé zvitky plechov pred vlhkosťou, pravidelne smerujú do nemeckého Wolfsburgu, českej Mladej Boleslavi či k štyrom domácim automobilkám, kde sa menia na karosérie moderných vozidiel.
Strategickým smerom zostáva juh. Talianska Verona a Brescia sú kľúčovými uzlami pre košický pocínovaný plech, ktorý odtiaľ putuje k európskym výrobcom potravinových obalov, a pre elektrotechnickú oceľ smerujúcu do závodov na výrobu motorov. Vďaka produktom ako Slovakia Express navyše košická oceľ nekončí len na kontinente. Cez prístavy v belgických Antverpách či slovinskom Koperi sa dostáva k odberateľom v zámorí. Železnica sa tak stala priamou predĺženou rukou výrobných liniek, ktoré definujú silu európskeho priemyslu v roku 2026.

Foto: Martin ZVONÁR a Peter MICHALČIN