Uhlíkové clo

V polovici marca sa štáty EÚ zhodli na podmienkach zavedenia uhlíkového cla. Chcú ním spoplatniť dovoz niektorých produktov, ktorých výroba zaťažuje životné prostredie. Mechanizmus má tiež vyrovnať znevýhodnenie európskych producentov, ktorí musia plniť prísnejšie ekologické podmienky než výrobcovia v krajinách mimo EÚ. Mal by sa týkať produkcie železa, ocele, hliníka, elektriny, hnojív a cementárskych produktov.

Európska komisia navrhla zavedenie takéhoto poplatku ešte v minulom roku; konsenzus na jeho zavedení sa dosiahol zatiaľ len na úrovni ministrov financií členských štátov, všetky podrobnosti fungovania tohto systému sa ešte musia doladiť s europoslancami.

Čistejšie životné prostredie

Prečo je uhlíkové clo dôležité pre globálnu ochranu životného prostredia a ako sa dotýka železničnej nákladnej dopravy? V skratke: výroba ocele v Európe je šetrnejšia k životnému prostrediu ako napríklad v Číne, kde sú náklady na výrobu z toho titulu aj nižšie. Čínska lacnejšia oceľ preto predstavuje vyššiu konkurenciu voči európskej produkcii, čo sme mohli sledovať v roku 2019, keď z dôvodu nadmerných dovozov výrazne poklesla hutnícka výroba v EÚ. Nižšia produkcia znamená automaticky nižšie objemy prepravy surovín i hotovej produkcie, čo pocítila aj ZSSK CARGO, ktorá je historicky závislá na prepravách pre hutníctvo. Až dve tretiny jej výkonov predstavujú prepravy pre spomínaný sektor.

Pri výrobe tony ocele v EÚ sa uvoľní asi 1,7 tony emisií, v Číne však až okolo 2,1 tony. A práve Čína je najväčším producentom surovej ocele na svete, pričom jej podiel dosiahol v roku 2021 hodnotu 54 % svetovej výroby, v roku 2020 až 58 %.

Pri pohľade na štatistické údaje World Steel Association za ostatných niekoľko rokov vidíme, že napríklad v „predpandemickom“ období v roku 2018 vyrobila celá EÚ 168 miliónov ton surovej ocele a Čína 928 mil. ton. V roku 2019 výroba EÚ klesla na 159 mil. ton, ale produkcia Číny vzrástla na 993 mil. ton.

V roku 2020 EÚ opäť znížila výrobu až na 125 mil. ton, no Čína vzrástla na 1054 mil. ton. V roku 2021 sa v Číne pri poklese produkcie na 1033 mil. ton zároveň zvýšila domáca spotreba ocele, čo umožnilo nárast výroby v EÚ na 153 mil. ton. Tieto výkyvy sa prejavujú aj na výkonoch ZSSK CARGO. Zatiaľ čo v roku 2020 dosiahla spoločnosť objem prepráv súvisiacich s hutníctvom 16,4 mil. ton, v roku 2021 to bolo až 21,3 mil. ton tovarov.

Green Deal

Európa sa chce stať do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. V decembri 2019 Európska komisia predstavila Európsky ekologický dohovor, ktorý obsahuje plán opatrení na podporu účinnejšieho využívania zdrojov prostredníctvom prechodu na čisté a obehové hospodárstvo, ako aj plán opatrení na zastavenie klimatických zmien, zabránenie straty biodiverzity a na zníženie znečisťovania.

Ak však nebudú aj ostatné krajiny sveta prijímať podobné opatrenia, existuje riziko, že sa ekologicky, a teda aj ekonomicky náročné formy výroby – najmä ocele, cementu a hliníka, presunú za hranice EÚ. Jednou z ciest, ako udržať konkurencieschopnosť európskych výrobcov v týchto odvetviach, je aj zavedenie tzv. uhlíkového cla, nakoľko výrobcovia mimo EÚ nemusia nakupovať emisné kvóty na pokrytie emisií vznikajúcich v procese výroby. Pri dodržaní pravidiel medzinárodného obchodu by uhlíkové clo zdražilo vybrané dovážané produkty na úroveň výrobkov z EÚ a zároveň by motivovalo ostatné krajiny k znižovaniu emisií.

Vývoj hutníctva vo svete i Európe zásadne ovplyvňuje ZSSK CARGO a v prípade zavedenia uhlíkového cla bude mimoriadne zaujímavé sledovať, ako sa prejaví nielen v environmentálnej oblasti, ale aj vo výkonoch našej spoločnosti.

Ekonomické modely predikujú, že hutníctvo na Slovensku by dokázalo zavedením uhlíkového cla zvýšiť produkciu až o 10 %. Podľa prepočtov by potom uhlíkové clo bez dodatočných opatrení zvýšilo ročnú produkciu emisií CO₂ na Slovensku o 1,2 %, v krajinách mimo EÚ by sa však množstvo záťaže globálne mierne znížilo.  

(lj)

Foto: Marcel Baltiar