V rovinatej krajine na západ od Malých Karpát leží slovenský región, ktorý hraničí s Českou republikou a Rakúskom. Pre tento región nie sú charakteristické len pieskové pôdy a borovicové lesy, ale aj značné nerastné bohatstvo v podobe ropy a plynu, alebo vápenca. Nezanedbateľná je tiež ťažba dreva v okolitých lesoch, ktoré využíva ako svoj výcvikový priestor aj slovenská armáda. Toto všetko predznamenáva potenciál tunajšej nákladnej železničnej dopravy.
Hlavná tepna Záhorím a jej lokálne vetvy
Hlavnou dopravnou tepnou Záhoria je dôležitý nákladný železničný koridor pretínajúci Európu – Rail Freight Corridor RFC7 Orient/East-Med. Ten spája prístavy na severe Nemecka cez Česko, Slovensko a Maďarsko s Bulharskom, prístavmi v Rumunsku a Grécku. Potenciál silnej tranzitnej nákladnej dopravy tu na Slovensku „koliduje“ s frekventovanými medzinárodnými vlakmi osobnej dopravy, prímestskými vlakmi a najmä s nie najlepšou kvalitou železničnej infraštruktúry. Tá však dostáva novú tvár. V najbližších rokoch by mala byť zmodernizovaná celá trať od Devínskej Novej Vsi po hranicu s Českom v stanici Kúty, malo by dôjsť aj k modernizácii a najmä elektrifikácii vetvy odbáčajúcej z Devínskej Novej Vsi na Marchegg a Viedeň.
Prvé vetvenie železničných tratí sa odohráva v stanici Zohor. Tu bola v minulosti, najmä pre potreby miestneho cukrovaru, vybudovaná trať do Záhorskej Vsi. Tou hlavnou je však trať smerujúca zo Zohora cez Rohožník do Plaveckého Mikuláša.
Druhé vetvenie zo železničného koridoru sa odohráva v pohraničnej stanici Kúty. Jedna jednokoľajná elektrifikovaná trať smeruje do Skalice na Slovensku. Druhá, prezývaná ako „hrbatá“, prekonáva Malé Karpaty a spája Záhorie s Trnavou.
Lokálna nákladná doprava na trati Bratislava – Kúty
Keď pominieme tranzitnú dopravu, na Záhorí prebieha aj intenzívna nakládka surovín, vykládka polotovarov a nakládka hotových výrobkov. Najintenzívnejšie prebieha v Devínskej Novej Vsi, kde ústi vlečka spoločnosti Volkswagen: v stanici sa tak tvoria vlaky smerujúce predovšetkým do Rakúska, alebo cez Kúty a Česko ďalej do západnej Európy. Nevyužitým potenciálom je malá kapacita tejto vlečky, keďže vyše stovku kamiónov, ktoré denne do automobilky dovážajú plechy, by mohli nahradiť vlaky a výrazne tak odľahčiť dopravu na cestách v Bratislave a jej okolí.
Priamo v Zohore sa do jednotlivých vozňových zásielok (JVZ) nakladá železný šrot. Veľký potenciál má aj stanica v Malackách. Do nej sú zaústené vlečky spoločnosti IKEA Industries, spracovávajúcej drevnú hmotu, z ktorej vyrábajú drevotrieskové dosky pre nábytok. Smerujú sem JVZ-ky, aj skupiny vozňov s guľatinou. Počas letných mesiacov sezónne ožíva vlečka spoločnosti Pepsi-Cola a na svoje „uplatnenie“ tu čaká vlečka obilného sila a skladov RWA.
Na hlavnej trati medzi Bratislavou a Kútmi nájdeme ešte železničnú vlečku vo Veľkých Levároch. Spoločnosť Nafta Gbely tu nakladá do cisternových vozňov ropu a tiež gazolín, plynový koncentrát vznikajúci pri ťažbe zemného plynu, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie v rafinériách.
Manipulačné vlaky ZSSK CARGO z Kútov na túto trať vyrážajú 4-krát do týždňa, vždy v pondelok, utorok, stredu a piatok.
Nákladné vlaky elektrifikovaných jednokoľajných tratí Záhoria
Zo stanice Kúty dokážu obslúžiť manipulačné vlaky ZSSK CARGO s jednotlivými vozňami a skupinami vozňov aj trate do Skalice a Senice, a následne do Brezovej pod Bradlom. Podhorie Malých Karpát naznačuje, že jednou z hlavných komodít je tu drevo. Možnosť nakládky je napríklad na vlečke Lesov SR, OZ Karpaty Gbely. Naopak na „hrbatej“ je významným bodom stanica Šajdíkove Humence, kde ústi vlečka spoločnosti Kerkosand, ktorá tu nakladá sklárske piesky.
Ďalšou stanicou je Senica, kde je našim najväčším zákazníkom, spoločnosť ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia, kam pravidelne vozíme k ďalšiemu spracovaniu zvitky plechov.
Potenciál obsluhy manipulačným vlakom ZSSK CARGO na západnej strane tejto trate je až do stanice Brezová pod Bradlom. JVZ-ky s malokarpatským drevom sa zhromažďujú behom týždňa v stanici Bratislava-východ a následne sa z nich tvorí Logistický vlak Západ – ucelená súprava s drevom. Tá, po dobratí záťaže zhromaždenej v stanici Leopoldov, smeruje cez víkend do Liskovej pri Ružomberku na spracovanie v miestnej celulózke a papierni – Mondi SCP.
Do Skalice je vedený manipulačný vlak podľa potreby a nakládkové koľaje na trati do Senice vám ZSSK CARGO vie obslúžiť manipulačnými vlakmi v pondelok, utorok, stredu a piatok.
Manipulačné vlaky zo Zohora do Rohožníka
Asi najintenzívnejšia manipulačná vozba ZSSK CARGO sa odohráva na neelektrifikovanej trati spájajúcej Zohor s Rohožníkom a Plaveckým Mikulášom. Plánom spojenia tejto trate s Jablonicou definitívne odzvonilo koncom 40. rokov minulého storočia a tak je táto vetva obsluhovaná jednosmerne, zo stanice Zohor. Najvýznamnejšiu záťaž tu tvoria vlaky s vápencom a cementom z miestneho podniku spoločnosti Danucem, ani tu nechýba nakládka dreva, napríklad v stanici Jablonové a Rohožník. Výnimočným spestrením nákladnej prepravy na tejto trati sú prepravy vojenskej techniky, ktorá smeruje do vojenského výcvikového priestoru v Kuchyni.
Okrem ucelených vlakov s vojenskou technikou a do cementární tu manipulačné vlaky jazdia spravidla 10-krát týždenne, vždy v pracovné dni. Zaujímavosťou je, že ZSSK CARGO práve na túto trať, ako prvú na Slovensku, nasadilo v roku 2023 nové rušne radu 742.6. Prvé dva z dvadsiatky modernizovaných strojov (742 651 a 652) boli dodané do depa Bratislava, odkiaľ obsluhujú aj vlečky a klientov ZSSK CARGO na celom Záhorí.
V prípade, že by ste radi prepravovali svoje tovary ekologicky a ekonomicky po železnici na Záhorie alebo z neho, kontaktujte obchodnú manažérku Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia pre región Bratislava, Máriu Cagáňovú, emailom na caganova.maria@zscargo.sk, alebo telefonicky na +421 911 540 033.
Fotografie: Marián Dujnič, Martin Mačanga