Ako sa vozí troska

Asi žiaden z osobných železničných dopravcov by sa nenadchol, ak by ste im ponúkli odviezť „trosku“. U nákladných dopravcov je to však úplne iné. Voziť trosku znamená pravidelný tok suroviny, ktorá, napriek tomu, že bezprostredne súvisí s hutníckym priemyslom, je v skutočnosti kategorizovaná v segmente stavebnín. A pre ZSSK CARGO znamená táto komodita viac než 350 000 ton prepraveného objemu tovaru ročne.

V hutníckych procesoch, podobne ako inde v priemysle, sa produkuje „odpad“. Pri tavení tekutých kovov ako vedľajší produkt vzniká troska: nekovové zložky taveniny vytvoria na jej povrchu vrstvu z oxidov kovov, ako je oxid kremičitý, silikáty, oxidy železa, oxid vápenatý a pod. Troska vzniká tak pri výrobe železa, ako i ocele: kvalitatívne sa líši len obsahom vápna. Len také košické oceliarne vyprodukujú ročne viac ako pol milióna ton tejto druhotnej suroviny.

Pre niekoho odpad, pre iného poklad

Ak by nedochádzalo k využitiu trosky, v okolí železiarní a oceliarní by vznikali obrovské haldy z tejto suroviny (ako sme tomu boli svedkami v minulosti napr. pri hlinikárňach v Žiari nad Hronom). Našťastie má však aj troska svoje ďalšie využitie – jeho najväčším spotrebiteľmi na Slovensku sú cementárenské podniky. Popol z koksu a hlušina zo železnej rudy sa transformujú na takzvaný troskový granulát. Ten sa vyrába prudkým ochladením tekutej trosky, ktorá sa vlieva do prúdu vody. Granulát má dobré hydraulické vlastnosti a je pridávaný do cementu. Granulovaná vysokopecná troska tak nachádza svoje uplatnenie pri výrobe portlandských troskových cementov, vysokopecných cementov, aj hydraulického vápna. Výrobcovia umelého kameniva oceňujú pevnosť, stálosť, ekologickú neškodnosť a šetrnosť k životnému prostrediu. A tak sa s troskou, ktorú k výrobcom cementu doviezlo ZSSK CARGO, stretávame takmer na dennej báze: je súčasťou ciest a diaľnic, po ktorých jazdíme, či parkovísk pri obchodných centrách, ale aj rôznych verejných a súkromných stavieb. Využívať ju pritom môžeme s čistým svedomím: troska nahrádza výrobky prírodného pôvodu a pomáha tak chrániť obmedzené prírodné zdroje, využitím všetkého obsahu surovín z výroby železa a ocele na maximum.

Výhoda celosieťového železničného dopravcu

Po slovenských železničných tratiach dopravuje ZSSK CARGO z Hanisky pri Košiciach každý mesiac približne 30 000 ton trosky. Tá smeruje k odberateľom v rôznych kútoch krajiny. Ako jediný celosieťový nákladný železničný dopravca na Slovensku tak vieme poskytnúť služby aj pre takéto cirkulárne druhotné využitie surovín. Troska sa zvyčajne dopravuje vo vysokostenných vozňoch typu Falls a Falns s pneumatickým ovládaním bočných výsypných klapiek. U koncového zákazníka je tak možná rýchla a efektívna vykládka vlastnou tiažou nákladu. Do jedného vozňa je pritom možné naložiť vyše 50 ton nákladu. Pri veľkom dopyte tieto vozne dopĺňajú štandardné otvorené vozne typu Eas / Eanos.

Spojenie elektrickej a dieselovej trakcie

Preprava trosky z východu Slovenska prebieha k štyrom hlavným zákazníkom, ktorí podnikajú v oblasti výroby cementu.

Jedným z nich je výrobca cementu na Považí, v Hornom Srní. Sem smerujú ucelené nákladné vlaky vedené elektrickou trakciou z Košíc, cez Štrbskú rampu až do Žiliny, aby následne dvojsystémové elektrické rušne ZSSK CARGO dopravili trosku až do stanice Trenčianska Teplá. Odtiaľto sa súprava delí na niekoľko menších manipulačných vlakov, ktoré postupne rušne radu 736 a 742 miestneho depa dopravujú do Horného Srnia; v Trenčianskej Teplej čaká prázdny ucelený vlak na ďalšiu nakládku.

Druhým považským odberateľom trosky sú cementárne v Ladcoch. Stanica Ladce je neobsadeným tarifným bodom a tak tu elektrické rušne odstavujú súpravu naloženú troskou na odovzdávkové miesto. Stanicu však obsluhuje pravidelný manipulačný vlak, ktorý vozne pristaví na vykládku a pripraví ich prázdne na odvoz naspäť buď priamo v Ladcoch, alebo v stanici Púchov.

Najdlhšiu trasu absolvuje troska z metropoly východu až na Záhorie. Podobne, ako pri vlaku na Považie, sa na čele týchto vlakov striedajú rušne jednosmerného (dvojičky radu 131) a striedavého (laminátky radu 240) elektrického napätia. Výhodou je zapojenie rušňov radu 363 (esá), ktoré sú schopné fungovať pod obomi napäťovými systémami. Tak sa ucelený vlak dostane poháňaný elektrinou až do 500 kilometrov vzdialenej stanice Zohor. Aj tu sa na posledných desiatkach kilometrov mení trakcia z elektrickej na dieselovú. Miestne manipulačné vlaky vezú k zákazníkovi v Rohožníku rušne radov 751 a 742.

Posledná, gemerská preprava je najkratšia, meria len 30 kilometrov. Vozne sú od začiatku svojej cesty vedené dieselovými rušňami radu 751 a 752 a v Turni nad Bodvou odstavujú súpravu vozňov na odovzdávkovom mieste, z ktorého si ich odoberá posunovací rušeň zákazníka.

Vozba druhotných surovín po železnici má veľký potenciál. Pri transformácii ekonomík na ekologicky udržateľnú formu železnica zohráva hlavnú úlohu aj pri doprave druhotných surovín, ako tomu je dnes pri prepravách šrotu, trosky, alebo drevnej štiepky. Podobne to môže byť pri recyklovanom skle, papieri, či plaste, ale aj v dovoze odpadu samotného na jeho energetické využitie. ZSSK CARGO je pripravené prijímať tieto výzvy a prispieť v boji proti klimatickej kríze aj ekologickou vozbou surovín pre ešte len sa formujúcu cirkulárnu ekonomiku.

Fotografie: Lucia Knuteľová, David Galko, Marcel Baltiar